Jasenská kaskáda

Čierne Diery - Jasenská kaskáda

Má takmer sto rokov a stále funguje. Jasenská kaskáda patrí medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie technické pamiatky Slovenska.

Najzaujímavejšia z celého komplexu je samotná Jasenská kaskáda. Prvé plány na hydroelektráreň Jasenie vznikli už v rokoch 1907 – 1911. Výstavba sa začala ešte pred prvou svetovou vojnou, ktorá ju prerušila. Elektráreň bola hotová v roku 1925, no prevádzka sa pre problémy s distribučnou sieťou začala až o tri roky neskôr. 

Na potoku Jasenica nad obcou Predajná sa nachádza sústava historických vodných diel. Všetko sa ale začína už hlboko v dolinách Nízkych Tatier, kde hrádze zbierajú vody početných potokov.

Novú energiu potrebovala úspešná železiareň v Podbrezovej. Hovorí sa, že práve tu sa vyrábali najkvalitnejšie koľajnice v Európe.

Hrončiansky komplex bol už v 18. storočí najvýznamnejším strediskom na výrobu železa v celom Rakúskom-Uhorsku. No rozmach znamenal aj to, že energia z dreva a vodných tokov už nestačila. Prichádza čas elektriny.

Komplex hatí, zberných kanálov, vodojemov, nádrží a elektrární začal vznikať v roku 1903. Jedným z prvých objektov je hydroelektráreň Piesok v areály bývalých strojární. Do prevádzky ju spustili v roku 1908. Využíva vodu z potokov Štiavnička a Bystrianka, ktoré pramenia pod Čertovicou a Chopkom.

Z Bystrej dovedie vodu do nádrže nad Pieskom takmer päťkilometrový podzemný kanál. Tu nenápadný domček na úbočí skrýva podzemný komplex – 120 metrov dlhý železobetónový bazén s hĺbkou vody dva a pol metra.

Dôležitou funkciou je zadržiavanie nečistôt a naplavenín, ktoré by neskôr mohli poškodiť lopatky turbín.

Z hôr do podzemia

Najzaujímavejšia z celého komplexu je samotná Jasenská kaskáda. Prvé plány na hydroelektráreň Jasenie vznikli už v rokoch 1907 – 1911. Výstavba sa začala ešte pred prvou svetovou vojnou, ktorá ju prerušila. Elektráreň bola hotová v roku 1925, no prevádzka sa pre problémy s distribučnou sieťou začala až o tri roky neskôr.

Najviac pozornosti púta je akumulačný vodojem Rígeľ v nadmorskej výške skoro 730 metrov nad morom, asi dvesto metrov nad elektrárňou Jasenie. Kto sa pozorne zahľadí, uvidí ju aj z hlavného ťahu medzi Banskou Bystricou a Breznom. Vodu sem privádzajú z dolín dlhé podzemné banské tunely.

Ten od hate Bauková meria 8 kilometrov a má priemer 1000 milimetrov. Kľukatí sa úbočím nad dolinou. Aj tu sústava menších žľabov vedie do podzemia ďalšiu vodu z okolitých potokov. Ak je kanál preplnený, voda nimi zase vyteká.

Tunel stavali banským spôsobom – razením dynamitom pod povrchom. Pri výstavbe vraj pomáhali aj vojnoví zajatci. Stavba bola náročná a skrachovali pri nej až dve firmy. No dodnes toto dielo nepotrebovalo takmer žiadnu údržbu.

Od hate Lomnistá smeruje do vodojemu druhý tunel. Samotný vodojem je navonok stavba bežnej veľkosti, no vo vnútri, a najmä pod ukrýva povrchom obrovské priestory. Tri komory sú hlboké až desať metrov, najväčšia má dĺžku 90 metrov.

 

Nedokázali ho zničiť

Zariadenie funguje už takmer sto rokov, len výťah doslúžil. Nebol rentabilný, a tak koľajnice postupne čoraz viac zarastajú.

Na konci druhej svetovej vojny chceli vojaci vodojem zničiť, no strely na kvalitnom betóne takmer nezanechali stopy. Museli ho postaviť tak, aby udržal približne 9000 kubíkov vody.

Masívne kované potrubie smeruje z akumuluačnej nádrže cez bezpečnostný ventil a steny vodojemu až k elektrárni. Je dlhé 900 metrov a v spodnej časti musí vydržať tlak 20 barov. Keď sa aj to snažili Nemci zničiť, z priestrelu vraj striekala voda až do výšky 30 metrov.

Ak sú turbíny elekrárne mimo prevádzky alebo hladina v akumulačnej nádrže prekročí maximálnu hranicu, prebytočná voda sa automaticky presmeruje do prepadu, ktorým odteká do doliny. Kedysi to robila obsluha vodojemu ručne, dnes ju nahradil automat.

Múzeum? Nie, všetko funkčné

Elektráreň pod nádržou postavili v rokoch 1922 až 1924. Zariadenie vyzerá ako z múzea, no je plne funkčné. Voda prúdi k turbínam z potrubia cez tri vetvy, dve ju vedú do dvoch hlavných Peltonových turbín. Tretia do páru malých Peltonových turbín. Generátory majú celkový výkon 2340 kilowattov.

Vzhľadom na to, že na potoku Jasenica nižšie fungovali aj štyri mlyny a píla, v roku 1938 železiarne vybudovali pod elektrárňou vyrovnávaciu nádrž s objemom asi 10-tisíc kubických metrov.

V roku 1999 po oprave nádrže spustili aj novú menšiu vodnú elektráreň – nachádza sa štyria a pol metra pod úrovňou vyrovnávacej nádrže a má jednu Kaplanovu turbínu.

Zlato aj pivo

Tým sa ale výpočet zaujímavostí nekončí. História obcí Jasenie a neďalekej Predajnej je tiež významne spojená s ryžovaním a neskôr s podpovrchovou ťažbou zlata. Vo farskej záhrade či na obecnej lúke stále nájdeme prepadnuté šachty.

Nerozlučnou súčasťou miesta sú mlyny. Jeden vyrábal plsť, ktorú používali na zachytávanie jemných čiastočiek zlata a striebra pri premývaní zlatonosného štrku a rozdrvenej zomletej horniny. Fungoval aj hámor, z ktorého sa neskôr stala píla.

O vyspelosti miesta svedčí existencia pivovaru, ktorý zanikol v roku 1890. Chmeľ pestovali priamo nad dedinou. Tento unikát sa snaží neformálne združenie Múzeum mlynárstva a silotvorných vodných diel na Horehroní.

Cez 11 turbín

Ak sa vrátime k hydrokomplexu železiarní, zostávajú ďalšie zariadenia. Jedna hydrocentrála sa nachádzala v Lopeji, no neskôr ju zrušili a dnes je z nej vodáreň. V prevádzke nie je už ani elektráreň priamo vo fabrike železiarní, ktorú zlikvidovali.

Hate na Hrone a v Lopeji ale stále privádzajú vodu k elektrárni v Predajnej. Aj sem prichádza pod zemou, tzv. Lopejským kanálom. A pokračuje ďalej dvojkilometrovým tunelom k elektrárni v Dubovej.

Kanál vyúsťuje pri domčeku s pozorovateľnou s výhľadom na Nízke Tatry, z ktorej kedysi hlásili do elektrárne, že sa blíži búrka. Elektráreň, ktorú začali stavať už v roku 1902, je priamo pod ním. Ovládací panel má z mramoru a jedna pôvodná trubína funguje bez problémov dodnes.

Voda z hôr sa na tomto mieste definitívne vracia späť do Hrona. Celkovo rozkrútila jedenásť turbín s výkonom 5374 kW a vyrobila 30 miliónov kWh elektriny za rok.

 Zdroje:  KOTP • Dokument V prúde storočí • foto: ciernediery.sk