Mesto Brezno
Mesto Brezno je právom označované za administratívne, hospodárske, ako aj kultúrne centrum regiónu Horehronie. Rozkladá sa na obidvoch brehoch rieky Hron na úpätí Nízkych Tatier v Breznianskej kotline. Spočiatku sa oblasť utvárala ako poľnohospodárska jednotka, v neskoršom období tu dominovali i baníctvo, avšak napokon sa z Brezna stalo mesto, ktorého ďalšie smerovanie posunuli vpred remeslá a obchod. V súčasnosti sa môže pýšiť mnohými architektonickými skvostami, rozvíjajúcim sa turistickým ruchom a zachovanými kultúrnymi tradíciami.
Brezno námestie
Námestie fontána
Zvonica
Evanielický kostol
Kultúra
Kostoly a iné sakrálne stavby
Architektonicky zaujímavému námestiu M. R. Štefánika v Brezne dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1782 – 1792 po rozsiahlom požiari mesta. Pôvodne bol dnes už farský kostol postavený ako jednoloďová stavba v barokovom štýle, neskôr k nemu sa rozhodlo aj o dobudovaní veže. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár. Súčasťou svätyne je murovaná stĺpová architektúra hlavného oltára Nanebovzatia Panny Márie. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému srdcu a Srdcu Ježišovmu. V konche nad svätyňou možno obdivovať výjav Korunovania Panny Márie, ikonograficky nadväzujúci na obraz hlavného oltára. Na klenbe lode sa nachádza výjav Zvestovania, doplnený svätcami Starého a Nového zákona, ako aj ženskými postavami zo Starého zákona. V kostole sa denne konajú bohoslužby a je považovaný za NKP.
Evanjelický kostol a. v. patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefa II v roku 1781, ktorý povoľoval stavať protestantské chrámy mimo hlavných ulíc, bez veže a presbystéria. k vysväteniu kostola došlo v roku 1787. Do jeho dejín sa významným spôsobom zapísal Ján Chalupku, za ktorého účinkovania bol kostol obnovený a zväčšený po požiari a dostavaná bola i empora, kazateľnica a nový oltár. Významným pre kostol bolo 100. výročia jeho vysvätenia, kedy bol zakúpený nový trojmanuálový orgán so 42 registrami.
Okrem dvoch kostolov sa na námestí M. R. Štefánika nachádza i kláštor piaristov s kaplnkou. tejto objekt bol postavený v rokoch 1694 – 1713. Dvojkrídlová trojpodlažná budova s kláštornými chodbami je v takmer celom rozsahu podpivničená a v jej severozápadnej časti možno nájsť kláštornú kaplnku Panny Márie. Priestory sú prevažne zaklenuté valenými klenbami so styčnými lunetami. Pri obnovení kaplnky v roku 196 inštalovali na neogotický oltár neskorogotickú drevenú plychromovanú plstiku Panny Márie. Tá pochádza z farského kostola vypáleného Dóciovcami v roku 1517 a pred požiarom v roku 1779 bola súčasťou hlavného oltára vyhoreného kostola Na Bráničke. Súčasťou týchto priestorov bola i priestranná záhrada.
V prípade kaplnky sv. Kríža, Na Bráničke išlo pôvodne o rímskokatolícky kostol Blahoslavenej Panny Márie postavený v rokoch 1517 – 1519. V poradí išlo vôbec o druhý kostol postavený v Brezne. Zaujímavosťou je, že v roku 1746 dali piaristi pod jeho svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Nad vchodom do krypty bol uvedený nápis: „Buď že jsme živí, buď že umíráme, Páně jsme.“ Okolo kostola sa rozprestieral cintorín a najneskôr v roku 1578 tu vznikol hradobný múr, z ktorého sa zachoval len stavebne upravený južný úsek oválneho pôdorysu. Za pozornosť ešte stojí, že v interiéri na oltárnej menze je klasicistické súsošie Kalvárie zo začiatku 19. storočia.
Židovská synagóga je najmladšou sakrálnou stavbou na území mesta. História tejto stavby je spojená s rokom 1859, kedy sa podarilo 3 židovským rodinám usadiť v BR a od tohto času sa datuje formovanie a vznik židovskej komunity v meste. V r. 1863 získal predstaviteľ ich cirkevného zboru Móric Fried pozemok na pochovávanie zomrelých a v r. 1870 bolo založené ŽNO. Obec pôvodne pozostávala z 20 zakladajúcich členov.
Prvé bohoslužby slúžili v Tesákovskom dome, kde jedna z miestností bola určená ako modlitebňa. Do r. 1900 vzrástol počet cirkevníkov a priestory modlitebne nepostačovali. Valné zhromaždenie preto 17. 01. 1900 odsúhlasilo odpredaj starej budovy a výstavbu novej. Zaujímavosťou je, že situovanie stavby rešpektovalo niekoľko pravidiel. Jedným z nepísaných bolo, že v blízkosti katolíckej stavby nesmela byť postavená iná sakrálna stavba. Práve preto je synagóga postavená pomerne ďaleko od ostatných kresťanských pamiatok. Z predsiene synagógy sa vystupuje schodiskom vpravo i vľavo na galériu – zhromaždovací priestor pre ženy, ktorá je podopretá 4 liatinovými stĺpmi hlavnej lode. Koniec hl. lode prechádza na východnej stane do polkruhovitého výklenku – priestoru pre kňaza a umiestnenie Tóry. Stavba prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu po deportácii Židov v r. 1942. Neskôr bola používaná len ako skladovací priestor. V r. 1972 bola zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. V súčasnosti tu prebieha postupná obnova budovy a organizujú sa v nej rôzne výstavy a podujatia.
Na námestí M. R. Štefánik vedľa kostola je umiestnená historická budova mestskej radnice, ktorá bola vybudovaná v roku 1771 prestavbou staršej budovy. Nešťastným pre osud tejto stavby bol však rok 1779, kedy radnicu, ako aj ďalšie budovy v Brezne, zachvátil požiar. V priebehu nasledujúceho roka ju však zrekonštruovali, vďaka čomu nadobudla svoju súčasnú podobu. Bývalá radnica je dnes sídlom Horehronského múzea a možno si tu prezrieť stálu expozíciu zameranú na život a kultúru ľudu žijúceho na Horehroní. Ďalšia expozícia Horehronského múzea venovaná histórii mesta a jeho okolia sa nachádza v najstaršom zachovanom objekte meštianskej architektúry v Brezne zo 16. storočí, ktorým je dom č. 13. Nachádza sa rovnako na námestí. Myšlienka založiť múzeum v Brezne vyvstala medzi miestnou inteligenciou už v 50. rokoch 20. storočia. Iniciatíva vychádzala v najväčšej miere od Ladislava Bartka, ktorý bol podporovaný pedagogickými pracovníkmi strednej školy v meste. V súčasnosti má múzeum regionálnu pôsobnosť a prostredníctvom svojich zbierok poskytuje návštevníkom obraz o dejinách a kultúre okresov Brezno a Banská Bystrica. Okrem prehliadky jednotlivých expozícií obsahuje ponuka múzeá možnosť objednať si vyučovaciu hodinu priamo v jeho priestoroch, ktorá sa bude venovať jednej z 13 problematík. Ďalej sú k dispozícii konzultačné a bádateľské služby, ako aj predaj propagačných materiálov.
Na námestí M. R. Štefánik vedľa kostola je umiestnená historická budova mestskej radnice, ktorá bola vybudovaná v roku 1771 prestavbou staršej budovy. Nešťastným pre osud tejto stavby bol však rok 1779, kedy radnicu, ako aj ďalšie budovy v Brezne, zachvátil požiar. V priebehu nasledujúceho roka ju však zrekonštruovali, vďaka čomu nadobudla svoju súčasnú podobu. Bývalá radnica je dnes sídlom Horehronského múzea a možno si tu prezrieť stálu expozíciu zameranú na život a kultúru ľudu žijúceho na Horehroní. Ďalšia expozícia Horehronského múzea venovaná histórii mesta a jeho okolia sa nachádza v najstaršom zachovanom objekte meštianskej architektúry v Brezne zo 16. storočí, ktorým je dom č. 13. Nachádza sa rovnako na námestí. Myšlienka založiť múzeum v Brezne vyvstala medzi miestnou inteligenciou už v 50. rokoch 20. storočia. Iniciatíva vychádzala v najväčšej miere od Ladislava Bartka, ktorý bol podporovaný pedagogickými pracovníkmi strednej školy v meste. V súčasnosti má múzeum regionálnu pôsobnosť a prostredníctvom svojich zbierok poskytuje návštevníkom obraz o dejinách a kultúre okresov Brezno a Banská Bystrica. Okrem prehliadky jednotlivých expozícií obsahuje ponuka múzeá možnosť objednať si vyučovaciu hodinu priamo v jeho priestoroch, ktorá sa bude venovať jednej z 13 problematík. Ďalej sú k dispozícii konzultačné a bádateľské služby, ako aj predaj propagačných materiálov.
Pamiatky
Zaujímavosti
Tipy na výlety
Mestská hra - Na špacírke Breznom
