Koľajnice sa kľukatia Hrončianskou dolinou. Trať ubieha nádhernou nedotknutou prírodou meandrov Čierneho Hrona. Vánok sa hrá s vlasmi, deti sa tešia, a my dospelí sedíme, kocháme sa - a šliapeme. Zážitok na pohľadanie v srdci Horehronia má názov cyklodreziny.
Po predlhom nútenom pobyte za múrmi bytu či nanajvýš v rámci okresu sa nám ešte viac žiadal pohyb na čerstvom vzduchu, v krásnej prírode a pritom bez množstva ľudí naokolo. Voľba padla na Horehronie, rázovitý kraj, kde majú nedotknutých miest ešte stále dosť a nielen to. Z roka na rok tam pribúda originálnych atrakcií pre malých i veľkých.
Novinka s históriou
Neušla nám s manželom informácia, že sa oblastná organizácia cestovného ruchu v spolupráci s Čiernohronskou železnicou podujali vyskúšať netradičnú vec. Oživiť takmer nepoužívaný 6,6 kilometra dlhý úsek trate úzkorozchodnej železničky medzi dedinou Hronec a stanicou Šánske neďaleko Čierneho Balogu. Technický stav koľajníc tam už vláčiky nepustí, ale bola by škoda nechať ich zarásť burinou. Vznikol tak nápad vrátiť na ne dreziny. Mladším generáciám už tento pojem zrejme veľa nehovorí, starší ho však poznajú. Dreziny sa na tejto unikátnej železnici využívali aj v minulosti, keď sa nimi lesní robotníci presúvali do lokality, kde práve mali prácu. Boli to vtedy skôr po domácky vyrobené vozidielka na vlastný pohon. Až neskôr sa prišlo na to, že by mohli slúžiť ako turistická atrakcia. A tá sa, pravdaže v modernej podobe, mimoriadne dobre ujala. Plní zvedavosti a nadšenia sme sa ju vybrali vyskúšať.
Dvaja zaberajú, dvaja fandia
Na stránke cyklo.horehronie.sk sme si zarezervovali jazdu a zaránky poďho do Hronca. Na miestnej staničke nás už čakal pripravený tátoš – ľahké koľajové vozidlo, ktoré pripomína kríženca dvoch bicyklov a malého podvozku vagóna. Dvojica, ktorá má na starosti pohon, sedí akoby na bicykloch, drží sa riadidiel a šliape. Dvaja ďalší pasažieri sedia na pohodlných sedačkách, fandia tým dvom pedálujúcim a pozerajú sa po okolí. Funguje to ako v živote – niekto zaberá a niekto sa vezie, nedalo mi nepoznamenať. Od manžela sa mi za túto impertinenciu ušiel štípanec pod rebro. My veľkí sme sa usadili k pedálom, naši juniori na sedadlá pasažierov a mohli sme vyraziť. Presne načas. Dreziny totiž púšťajú na trať v intervaloch, aby si navzájom neprekážali, keďže predbiehať na koľajniciach sa akosi nedá. Užiť si zábavnú jazdu s blízkymi však áno. „Ak chcú ísť dve rodiny či skupina spolu, dreziny im spriahnu dokopy,“ ponúka riešenie destinačná manažérka OOCR Región Horehronie Kristína Šajgalíková. Opreli sme sa do pedálov a náš malý vláčik sa pohol v ústrety netradičnému dobrodružstvu.
Balíček zážitkov
Zvláštnu symbiózu bicyklovania a pohybu po koľajniciach sme si od prvého momentu užívali. Bodaj by nie, veď už nástupná stanica je v tradičnej hutníckej obci Hronec, kde sme prešli popri prvom liatinovom moste v strednej Európe z čias bývalého Uhorska. Trať nám ubiehala, kolieska si húdli s koľajnicami a stále sa bolo kam pozerať. Veď krasové územie popri meandroch Čierneho Hrona v Hrončianskej doline naozaj nemá núdzu o malebné zákutia a prírodné scenérie. Detváky sa potešili aj zastávke na odpočívadle Svätý Ján. V príjemnom prostredí nedotknutej prírody sme zaparkovali drezinu a načerpali nové sily. Napríklad aj pri opekaní voňavých dobrôt na ohníku z dreva na miestom turistickom odpočívadle s ohniskom a prístreškom. Po osviežení sme opäť osedlali kovového tátoša a pokračovali na konečnú stanicu jazdy Šánske. Tam nás čakala dilema – prestúpime na Čiernohronskú železničku a pokračujeme vo výlete smer Čierny Balog, Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline či Dobroč, alebo obrátime drezinu a pekne na vlastný pohon sa vrátime do Hronca? Hlasité prejavy nadšených drobcov rozhodli tak, ako to len oni vedia – teraz chceme drezinou a zajtra pôjdeme na železničku. Vybavené. Nám dospelým sa toto riešenie tiež pozdávalo, veď jazda na pedálovom vláčiku nás jednoznačne dostala.
Šliapať môžu všetci
Štrnásť ľahkých drezín pôvodom z Rakúska sa vydáva na horehronské jazdy v máji a vychutnať si jedinečný zážitok môžu záujemcovia až do neskorej jesene. „Jazdí sa od deviatej ráno, v prípade veľkého záujmu vyrážajú prvé stroje na trať aj skôr,“ dodáva Kristína Šajgalíková. Malí turisti ešte dlho po návrate spomínali na náš čarovný rodinný vláčik. Nabudúce vraj budú šliapať oni. No nie, moji zlatí, kým nás vy dvaja utiahnete, my sa ešte určite spolu Hrončianskou dolinou popreháňame. Zašliapať si môžete na bicykli, veď tam majú aj parádny nový cyklochodník, ktorý nedávno otvorili s našou biatlonovou hviezdou z Čierneho Balogu Paulínou Fialkovou. Na drezine sa však určite radi prevezieme opäť. S manželom sme sa zhodli - vybrať sa dovolenkovať s rodinkou na Horehronie je z roka na rok lepší nápad.
Celý Tatry Magazín si môžete prelistovať kliknutím na obrázok nižšie. Prajeme príjemné čítanie.
