V ústí Šumiackej doliny, pri čírom Šumiackom potoku, stojí malá chalúpka ukrývajúca zaujímavý príbeh. Je to príbeh človeka, ktorý prežil život pod Kráľovou hoľou. Vďaka svojmu umu, vynaliezavej zručnosti a v neposlednom rade aj vďaka pozoruhodným spletitostiam svojich životných ciest, po sebe zanechal dielo hodné uchovávania a obdivu.

Michal Demo sa narodil v roku 1895 v Šumiaci. Počas prvej svetovej vojny musel narukovať na front, kde po rane bajonetom takmer prišiel o život. Povráva sa, že Michala Dema zachránilo tzv. „staroverské“ (pravoslávne) prežehnávanie sa na bojovom poli. Nepriatelia jeho život ušetrili, keď si všimli, že sa Michal žehná sprava doľava (opačne ako západní kresťania). Nepriateľ ho z bojového poľa zobral do zajatia. Neskôr ho zo zajatia pridelili do mesta Saratov, kde pracoval v mlyne grófa Tolmačova. Mladý Michal sa s novým prostredím zžil - naučil sa mlynárčine. Jeho oku však neušla ani krásna ruská deva Mária Rostovská, ktorú vychoval gróf Tolmačov. Život Michala a Márie sa prepojil v spoločný príbeh.

Vplyvom zmien spoločenskej situácie po roku 1917 (v časoch revolúcie) v Rusku bolo pre Máriu lepšie odísť na Slovensko. Ich návrat však nebol jednoduchý. Keďže neboli manželmi, Máriu nechceli pustiť cez ukrajinskú hranicu na Slovensko. Michal sa preto ponáhľal domov vybaviť sobášny list od miestneho farára, aby mohol doviesť Máriu do bezpečného náručia Kráľovej hole. Vynaliezavej Márii sa však (nevedno ako) podarilo dostať cez hranicu a nakoniec prišla na Šumiac sama. A práve tu na Šumiaci už ďalej písali svoj životný príbeh až kým ich smrť nerozdelila. Na začiatku Šumiackej doliny si postavili dom s mlynom. „Maňi“ - ako Máriu miestni ľudia volali, postavil Michal aj ruskú parnú saunu - tzv. baňu. Hovorí sa, že jej tým chcel urobiť radosť, aby jej nebolo až tak clivo za domovom, ale saunovacie liečivé účinky určite ocenil aj samotný Michal. Pradávna ruská tradícia mu pomohla zmierniť reumatické bolesti, ktoré boli nemilým následkom vojny.

Na Maňu ľudia spomínali ako na veselú ženu, ktorá poznala silu prírody. Vyznala sa v liečivých bylinkách, pripravovala z nich rôzne čaje a tinktúry. Michal bola zasa mužom mnohých remesiel - venoval sa včelárstvu, tesárstvu, murárstvu, štepeniu stromov i gazdovaniu. Táto dvojica si žila svoj šťastný život v čarovnej prírode s nikdy nemiznúcim výhľadom na Kráľovu hoľu. Svoju baňu však nemali len pre seba - jej dvere boli otvorené každému (stačilo si priniesť drevo na kúrenie). V tom čase to bolo v Šumiaci jediné miesto, kde bola teplá voda. Vďaka tomu dostala sauna od miestnych ľudí pomenovanie „kupieľka“.  

Bola to prvá kúpeľňa na Šumiaci a ľudia z dediny ju využívali najmä v sobotu - aby išli „vyrichtovaní“ v nedeľu do kostola. Chýry o ojedinelej saune sa čoskoro rozniesli aj za brány Šumiaca. Miestny kňaz Ladižinský začal rozširovať zvesti o zdravotných a blahodárnych účinkoch šumiackeho saunovania a odvtedy chodili k Demovcom návštevy takmer z celej republiky. Pocestných neraz ubytovali u seba v dome aj na niekoľko dní, aby mohli chorľaví návštevníci nabrať silu počas viacdňových procedúr. Keďže išlo o parnú saunu, často sa v nej používali brezové alebo smrekové metličky, prípadne rôzne bylinky ako napríklad skorocel. Tieto doplnky dodávali saunovaniu ešte výraznejšie účinky. 

Pôvodne bola budova sauny drevená. Vďaka jej bielej omietke ju bolo pri potoku v Šumiackej doline vidieť už z diaľky. Pri jednej z búrok na ňu však spadol strom a vážne ju poškodil. Aby bola sauna pred vrtochmi počasia lepšie chránená, rozhodol sa ju niekedy v 60. rokoch majster Demo prestavať na murovanú. Odvtedy stojí na svojom ikonickom mieste v objatí lesa. Demovci už nežijú, ale ich dom a sauna tvoria aj naďalej vzácnu spomienku na pracovitosť a ušľachtilosť dvoch dobrých ľudí zo šumiackej zeme. 

Demovu kupieľku nájdete:

Adresa: Studnička 837, 976 71 Šumiac

GPS Súradnice: 48.84443726141903, 20.111988926299464 

Pokiaľ máte záujem saunu zažiť so sprievodcom, lístok si môžete zakúpiť na:

www.zahoramizadolami.sk