Projekt Coburgovská železná cesta je kultúrnou trasou v cestovnom ruchu, ktorá prepája vzácne industriálne lokality na Horehroní s významnými sídlami šľachty rodu Coburgovcov na Slovensku. Od tohto roka bude projekt vystupovať pod ucelenou vizuálnou identitou.
Tá vznikla vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja, pod gesciou občianskeho združenia Coburgovci na Slovensku a Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGIÓN HOREHRONIE. Autorom grafického návrhu je dizajnér Peter Liška.
Železiarska história Horehronia je spojená s rodom Koháryovcov a neskôr Coburgovcov, ktorých výrobné podniky priniesli územiu veľký výrobný, stavebný a urbanizačný rozmach. Pohorelský (Coburgovský) železiarsky komplex pozostával zo siedmych hámorníckych osád pozdĺž horného toku rieky Hron. Výroba v ňom zanikla ešte na začiatku 20. storočia. Dnes dostáva tento komplex šancu opäť povstať z popola prostredníctvom prepojenia lokalít v rámci kultúrnej trasy.
Geografické podmienky horehronskej doliny kedysi umožnili ideálne využiť potenciál vodného toku a dostatku dreva z rozsiahlych lesov. Komplex tvorili osady Červená Skala, Zlatno, Vaľkovňa, Švábolka, Nová Maša (Ferdinandova huta), Pohorelská Maša (Augustova huta) a Polomka-Hámor (Lujza huta) na úseku dlhom približne 20 kilometrov. V jednotlivých osadách boli v prevádzke hámre, valcovne plechov a tyčového železa, klincovňa či ďalšie objekty hámorníckej kolónie nadväzujúce na výrobné objekty. Mnoho z týchto objektov dnes už neexistuje, niektoré sa zachovali, no plynúcimi rokmi nadobudli nové funkcie. Sú medzi nimi i prázdne chátrajúce objekty, ktoré čakajú na ďalšie zaujímavé využitie v rámci rozvoja regiónu. Okrem industriálneho dedičstva do trasy patria aj významné sídla šľachtického rodu počnúc hlavným rodinným sídlom vo Svätom Antone, kaštieľom s priľahlým parkom a kúriou v Pohorelskej Maši, loveckým zámočkom na Prednej Hore, či správou majetku, ktorá sídlila v kaštieli v Jelšave. Bohato ju dopĺňajú kedysi významné rodinné lovecké revíry, ktoré dnes patria pod správy národných parkov Nízke Tatry a Muránska planina.
Kultúrna trasa nielenže poslúži rozvoju cestovného ruchu a regiónu, no zároveň zachová významnú priemyselnú identitu Horehronia a prispeje k záchrane historicky a architektonicky významných objektov. Tento produkt pre svoju ďalšiu existenciu potreboval originálne grafické spracovanie, ktoré by dokázalo osloviť potenciálneho návštevníka regiónu a šíriť populárnym a moderným spôsobom túto časť histórie medzi verejnosťou.
Hlavným motívom vizuálnej identity je cesta, ktorá prepája objekty priemyselného dedičstva s aristokratickými prvkami inšpirovanými rodinným erbom.
