Prekvapenie z osád: Obec, kde vyrástili viacerí známi športovci, sa stáva turistickým hitom. Dva katolícke kostoly, dve futbalové mužstvá, vlastný slovník, ihrisko, cez ktoré prechádza legendárny vlak, a množstvo ďalších zaujímavostí. Silnú identitu Čierneho Balogu cítiť doslova na každom kroku.
Rázovitú päťtisícovú obec roztrúsenú v srdci Veporských vrchov tvorilo pôvodne až 13 osád, ktoré sa neskôr pospájali do ôsmich – Krám, Medveďov, Balog, Jánošovka, Fajtov, Komov, Pusté a Dobroč. Prejsť z jedného konca dediny na druhý trvá poldruha hodiny svižnou chôdzou, vybudovať kanalizáciu znamenalo tri roky usilovnej práce pri megainvestícii 18 miliónov eur. Nie nadarmo hovorí starosta František Budovec o stavbe storočia. V Čiernom Balogu nezaháľali za posledné roky ani pri iných projektoch. Rekultivovali starú skládku odpadov, spoločne s ďalšími členmi Združenia obcí Bioenergia Bystricko zrekonštruovali obecné kotolne na biomasu.
Palivo do nich si pripravujú sami v podobe štiepky zo suchých stromov, zelený odpad z cintorínov a domácností ukladajú na práve budovanom veľkom obecnom kompostovisku. Postupnou obnovou prechádzajú tri materské školy, v obci je k dispozícii aj plne organizovaná základná škola s 340 a špeciálna škola so 60 žiakmi. Zrušenú základnú školu na Dobroči premenili na obecnú bytovku so 16 bytmi, pribudli dve cyklocesty. Turistický ruch je ďalší fenomén, vďaka ktorému sa Čierny Balog posúva rýchlo dopredu. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa tu nezdržať len jeden deň.
Cesty dajú zabrať
Pri rozlohe takmer 150 štvorcových kilometrov a 35 kilometroch ciest v kopcoch je jasné, že udržať ich v zjazdnom stave dá obci poriadne zabrať. „Čo sa týka stavu komunikácií, musíme navyše zohľadniť aj to, že medzi jednotlivými osadami premávajú pravidelné autobusové linky. Aby sme zvládli ich zimnú údržbu, chystáme sa kúpiť veľký sypač,“ prezrádza starosta. Hlavné pracovné ťahy miestnych obyvateľov smerujú najmä na Brezno a Podbrezovú, v samotnom Čiernom Balogu funguje lesný závod, píla, roľnícke družstvo a viacero drobných živnostníkov.
Najväčším miestnym chlebodarcom je obec – najmä cez vlastné školské zariadenia. Zamestnáva však napríklad aj vyše dvadsať opatrovateliek dochádzajúcich ku klientom domov. Hoci populačná krivka za posledné roky mierne klesá k päťtisícovej hranici, o bývanie a najmä stavebné pozemky je stále veľký záujem. Možno už čoskoro bude aspoň čiastočne uspokojený. „V priestoroch bývalej píly má súkromný vlastník záujem vytvoriť minimálne päťdesiat pozemkov,“ naznačuje starosta cieľ plánovaného projektu, ktorého úspešná realizácia by znamenala nárast a omladenie miestneho osadenstva.
Fialkové, Pečovský a ďalší
Po trojročnej prestávke sa konečne rozbehla prevádzka miestneho lyžiarskeho strediska SKI Čierny Balog. „Noví nájomníci pochádzajú z našej obce a zdá sa, že vedia podnikať. Je teda potenciál, aby toto stredisko ekonomicky prežilo nielen počas zimnej, ale aj letnej sezóny,“ poukazuje starosta na veľkú ponuku cyklotrás. Šport je v obci veľmi silný fenomén, dôkazom je aj menoslov slávnych rodákov, ktorí to dotiahli až do slovenskej reprezentácie. Najznámejšími sú biatlonové sestry Paulína a Ivona Fialkové, futbalista Viktor Pečovský, cyklistka Tereza Medveďová či cyklokrosár Šimon Vozár. Ako jedna z mála obcí na Slovensku sa môže Čierny Balog pochváliť aj dvoma futbalovými klubmi – Tatranom a Partizánom.
Na druhej strane ja však samozrejme viacero vecí, ktoré potrebujú akútnu nápravu. V tomto smere je na prvom mieste pomyselného rebríčka priestranstvo pred obecným úradom so zdravotným strediskom, ktoré je podľa slov starostu na hanbu. „Už pred desiatimi rokmi sme mali na tento účel spracovaný projekt rekonštrukcie, ale nezískali sme naň financie. Naďalej však pre nás zostáva veľkou výzvou,“ dodáva k ambicióznemu plánu, ktorého rozpočet sa pohybuje na úrovni 700 000 eur. „Treba budovať aj chodníky, čo vzhľadom na rozľahlosť obce taktiež nie je jednoduché,“ pripomína František Budovec.
Značka: hľadajú sa bačovia
Hoci od ich príchodu do Čierneho Balogu uplynulo už niekoľko storočí, ich stopy tu zostali dodnes. Vidno to nielen na priezviskách, ale napríklad aj v originálnom, dodnes zachovalom nárečí. Reč je o nemeckých prisťahovalcoch, ktorí osídľovali túto horehronskú obec kvôli práci. Zabezpečovali dodávky dreva do hút a píl a neskôr splynuli s domácim obyvateľstvom. „Udomácnilo sa tu veľa výrazov z nemčiny, najmä čo sa týka pracovného náradia,“ vysvetľuje starosta. Obec dokonca vydala slovník miestneho nárečia, aby sa táto súčasť miestnej kultúry zachovala aj pre ďalšie generácie.
Tú reprezentujú aj folklórne skupiny Kýčera a Malá Kýčera, v ktorých pôsobí dokopy okolo 90 dospelých a detí. Prvá bola založená v roku 1933, druhá nedávno oslávila okrúhlu päťdesiatku. „Mňa do folklórnej skupiny Kýčera priviedol manžel, ktorý sa tejto záľube venuje prakticky od detstva,“ hovorí vedúca skupiny, tanečníčka a zároveň pracovníčka na obecnom úrade Miroslava Rosíková. Hoci sa narodila a nejaký čas žila v Brezne, napokon sa vrátila tam, odkiaľ pochádzajú jej rodičia. Teší ju, že sa v obci stále udržiavajú ľudové tradície a niektoré majú dobré meno ďaleko za hranicami regiónu. Azda najznámejším podujatím je trojdňový fašiangový festival, ktorý však po 25 rokoch existencie pribrzdila pandémia. Nemenej populárne bačovské dni majú zasa iný problém – nieto bačov.
Ťahať za jeden povraz
Obrovský turistický potenciál nielen tejto, ale aj ďalších okolitých obcí sa snaží využiť a podporiť Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie. Treba povedať, že od jej vzniku v roku 2012 sa jej to darí viac ako dobre. Čierny Balog ako jedna zo zakladajúcich obcí je zároveň jedným z turisticky najzaujímavejších centier, ktoré ponúka návštevníkom oveľa viac ako jednodňový program.
„Našou úlohou je práve zvýšenie počtu prenocovaní turistov v tomto regióne. Pred príchodom pandémie sa to darilo, pričom sa zvyšoval aj počet hostí,“ prezradila destinačná manažérka OOCR Horehronie Kristína Šajgalíková. V zimnej ponuke je v Čiernom Balogu okrem novootvoreného lyžiarskeho centra aj klzisko či bežecké trate. „Okrem toho naša organizácia podporuje aj kultúrne akcie s predajom regionálnych produktov. Členmi OOCR je už takmer 50 subjektov – či už v podobe samospráv, podnikateľov alebo neziskových organizácií. S ich pomocou sa snažíme ponúkať čo najkvalitnejšie služby turistom v rámci celého regiónu,“ dodáva Kristína Šajgalíková.
Úspech nielen cyklodrezín
Veľkým turistickým hitom, využívaným už počas minulého roka, boli cyklodreziny na trati medzi Čiernym Balogom a Hroncom. Netradičný výlet si mohli turisti obohatiť prestupom na populárny vláčik s možnosťou občerstvenia či návštevou rozhľadne. Prakticky po celý rok je záujem o Dobročský prales či o Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline, kam premáva Čiernohronská železnica. Pred časom sme mali možnosť vychutnať si tam pozorovanie nočnej oblohy v rámci jedného z výjazdov Astrovláčika.
„Aj keď koronavírus premávku Čiernohronskej železnice obmedzil a nebolo možné organizovať napríklad školské zájazdy, počas celej sezóny sme sa snažili udržať turistov a ponúkať im nové produkty. Návštevníci si okrem iného mohli vychutnať jazdu na Dobroč, kde vláčik prechádza pomedzi futbalové ihrisko a tribúnu. Výlety sme spájali aj so školou ľudového tanca,“ približuje Kristína Šajgalíková. Zaujímavým benefitom pre turistov je karta Horehronie Card, vďaka ktorej sa možno dostať napríklad k 15-percentnej zľave vo väčšine horehronských lyžiarskych stredísk vrátane Čierneho Balogu.
Aj keď túto obec a jej malebné okolie objavuje čoraz viac ľudí, ešte stále nemožno hovoriť o masovej turistike. „Som z Brezna, ale v Čiernom Balogu som prežila detstvo ako účastníčka lyžiarskych výcvikov v miestnom stredisku. Dodnes tu trávim voľný čas počas turistiky či na bežkách. Okolie Balockých vrchov ponúka široké spektrum cykloturistických trás vďaka množstvu lesných ciest vedúcich na rozsiahle pláne s výhľadmi na majestátne Nízke a Vysoké Tatry,“ dodáva Kristína Šajgalíková. Pobyt v prírode si tu podľa nej stále možno užiť bez davov ľudí a v tom má tento región veľký benefit.
